
V DNEŠNOM ČLÁNKU SA DOZVIETE:
Veľká noc je jedným z najvýznamnejších sviatkov roka. No viete, čo znamenajú jednotlivé dni Veľkonočného týždňa? Prečo sa v stredu nemáme mračiť, vo štvrtok jesť zelené jedlá a prečo sa na Veľký piatok dodržiava pôst?
Veľká noc nie je iba o vajíčkach a korbáči. Poďme sa spolu pozrieť na to, aké tradície a významy sa skrývajú za jednotlivými dňami tohto výnimočného týždňa.
Kvetná nedeľa
Kvetná nedeľa svoj názov získala, na základe kvetov, palmových ratolestí, ktorými ľud vítal Ježiša pri jeho príchode do Jeruzalema. U nás boli nahradené bahniatkami, ktoré po vysvätení kňazom získajú moc ochrániť náš dom pred chorobami a inými negatívnymi vplyvmi.
Modrý pondelok
Modrý pondelok sa v Biblii konkrétne nespomína, ale považuje sa za posledný fašiangový deň. Svoj názov získal na základe látky, ktorou sa zdobili kostoly. Modrá farba je taktiež symbolom pokoja a pokánia, preto sa v tento deň ľudia zdržali hlučných činností a venovali sa rozjímaniu.
Šedivý utorok
Šedivý utorok mohol v minulosti niesť aj názov Žltý utorok. Záviselo to od počasia, ktoré v ten deň bolo. Ak bolo krásne slnečné počasie, deň sa nazval Žltý utorok, ak bolo sychravo hovorilo sa o Šedivom. Tento deň ženy využívali na veľké upratovanie a ometanie pavučín, ktorých farba sa spájala s týmto dňom. Vy môžete túto Veľkú noc využiť upratovacie prostriedky z Ovečkárne.
Škaredá streda
Škaredá streda je deň, ktorý sa spája so zradou Judáša Iškariotského, ktorý Ježiša zradil za 30 strieborných. Tento deň symbolizuje smútok a zradu, čo sa odzrkadľuje aj v názve „škaredá streda“. Tradícia hovorí, že kto sa v tento deň mračí, bude sa mračiť celý rok. Naopak je to skvelá príležitosť šíriť láskavosť, pretože milý úmev môže zmeniť viac, ako si myslíme.
Zelený štvrtok
Zelený štvrtok je deň, ktorý pripomína Poslednú večeru Ježiša s jeho učeníkmi. V tento deň je zvykom jesť zelené jedlá, ako žihľavu, špenát alebo pažítku, ktoré symbolizujú nový život a očistu.
Zeleným štvrtok až do Bielej soboty začína obdobie, kedy v kostoloch stíchnu zvony a nahradia ich tradičné rapkáče. Ľudia verili, že by zvony mohli vyrušiť duše mŕtvych pri ich návrate.

Veľký piatok
Veľký piatok je najväčším dňom utrpenia – deň, keď Ježiš bol ukrižovaný. Tento deň je spojený so spomienkou na jeho obetu, ktorá mala vykúpiť svet. V tento deň sa zvyčajne dodržiava pôst, mlčanie a rozjímanie. V ľudovej tradícii sa hovorí, že tento deň má zvláštnu silu – zem sa otvára a voda má liečivú moc.
Biela sobota
Biela sobota je dňom očakávania na Ježišovo zmŕtvychvstanie. V minulosti sa v tento deň svätili pokrmy, zakladali ohne a pripravovali sa na príchod veľkonočnej radosti. Symbolika bielej farby nás pozýva na nový začiatok a očistu. Je to čas pripraviť sa na radosť, ktorá príde s Veľkonočnou nedeľou.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je najvýznamnejším dňom celého Veľkonočného týždňa – zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Je to deň radosti, osláv a zjednotenia, kedy si veriaci pripomínajú víťazstvo života nad smrťou. Zvykom tohto dňa je prinášanie jedla na posvätenie – najmä mazanec, pečeného barančeka, upečeného v bééézvadnej forme z Ovečkárne a iné tradičné pokrmy.

Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok je známy aj ako „červený“ a je spojený s oblievačkou a šibačkou, čo sú symboly zdravia a plodnosti. Chlapci oblievajú dievčatá vodou alebo ich vyšľahajú korbáčom, za čo im dievčatá dávajú maľované vajíčka. Tento deň je plný zábavy a necháva za celým týždňom príjemnú bodku.
Tip: Pokiaľ chcete, aby vaše kraslice boli originálne, siahnite po drevených vajíčkach z Ovečkárne a uvidíte, ýe budú hviezdou košíčku.